WASHINGTON, BRATISLAVA. Na summite NATO vo Washingtone bolo prijaté kľúčové rozhodnutie o rozmiestnení amerických striel dlhého doletu v Nemecku.
Verejná diskusia, ktorá sa okolo tohto plánu rozprúdila, pripomína obdobie studenej vojny, keď Spojené štáty koncom 70. a začiatkom 80. rokov rozmiestňovali v Európe balistické strely Pershing II.
Symbolické je, že strely, ktoré Spojené štáty plánujú nasadiť v Nemecku od roku 2026, by za iných okolností porušovali dohodu o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF), ktorú v roku 1987 podpísali americký prezident Ronald Reagan a sovietsky líder Michail Gorbačov.
„Tento krok ukazuje, že situácia ohľadom európskej bezpečnosti je zložitá a napätá. Musíme brať do úvahy, že plánované nasadenie zbraní dlhého doletu v Nemecku sa odohrá prvýkrát od studenej vojny,“ komentuje rozhodnutie Lukasz Jasiński, analytik Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. „Spojené štáty chcú odstrašiť Rusko a vyvážiť fakt, že ruské strely dlhého doletu sú už v Kaliningrade.“
Podľa neho Washington verí, že akékoľvek budúce rokovania s Vladimirom Putinom budú možné len z pozície sily.
Tomahawk a hypersonická zbraň
Od roku 2026 plánujú Spojené štáty začať rozmiestňovať svoje zbrane v Nemecku najprv epizodicky, neskôr natrvalo, podľa spoločného americko-nemeckého vyhlásenia, ktoré cituje BBC.
„Tieto zbrane sú navrhnuté presne na hrozby, ktoré v NATO vnímame. Je dôležité, aby sme na tieto hrozby vedeli reagovať a predovšetkým ich odstrašiť,“ povedal pre Deutsche Welle Jason Israel z Rady pre národnú bezpečnosť USA.
Aj keď Israel priamo neoznačil Rusko za hrozbu, dodal, že NATO sleduje ruské snahy o vývoj určitých zbraňových systémov.
Médiá zatiaľ spomínajú dva konkrétne typy zbraní, ktoré by Spojené štáty mohli do Nemecka presunúť.
Prvým je raketová strela SM-6 (Standard Missile 6), známa aj ako RIM-174 alebo AIM-174. Je to radarom navádzaná protilietadlová a protiraketová strela s dosahom cez 400 kilometrov. Táto strela sa môže odpaľovať zo zeme na vzdušné ciele, ale existuje aj verzia vzduch-vzduch.
Druhou zbraňou je strela s plochou dráhou letu Tomahawk. Táto podzvuková strela má dolet až 2500 kilometrov (v závislosti od verzie) a je schopná niesť aj jadrovú hlavicu. Aj keď jadrovú verziu Tomahawku americké ozbrojené sily oficiálne vyradili, v médiách sa objavili hlasy volajúce po jej znovuzavedení.
Tieto strely sa štandardne odpaľujú z lodí a ponoriek, ale môžu byť vystrelené aj z mobilného odpaľovacieho zariadenia Typhoon. Jason Israel naznačil, že v Nemecku by mala byť nasadená práve táto verzia.
Tomahawky by svojím doletom porušovali dohodu INF o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, poukazuje agentúra Reuters. Táto dohoda však od roku 2019 fakticky neplatí, pretože Spojené štáty od nej odstúpili, presvedčené, že Rusko ju aj tak nedodržiava. Peking, ako ďalší oponent Washingtonu, nebol signatárom INF.
Najzáhadnejší je však tretí zbraňový systém, ktorý by sa časom mohol ocitnúť v Nemecku. Viaceré médiá hovorili o hypersonickej zbrani, schopnej letieť najmenej päťkrát rýchlejšie ako zvuk.
Jason Israel pripomenul, že v médiách sa v júni objavili informácie o úspešnom teste takejto americkej zbrane. Pravdepodobne mal na mysli systém LRHW (Long Range Hypersonic Weapon), hypersonickú zbraň dlhého doletu s doletom približne tritisíc kilometrov, pozostávajúcu z nosnej rakety a hypersonického klzáka, ktorý sa od rakety oddelí a letí na cieľ bez vlastného pohonu.
zdroj : SME