Extrémne podmienky neumožňujú prirodzený rozklad
Veľká časť Grónska je pokrytá večným ľadom – permafrostom. To znamená, že pôda je zamrznutá nepretržite, často až niekoľko metrov do hĺbky. V takejto pôde sa telo takmer vôbec nerozkladá. Zostáva zmrazené presne tak, ako bolo uložené, čo vytvára hygienické aj zdravotné riziká.
Nebezpečné mikroorganizmy by prežívali stovky rokov
Vďaka mrazu sa v tele udržia baktérie a vírusy, ktoré sa za normálnych podmienok rozložia alebo zahynú. Vedci dokonca našli tisícročné baktérie, ktoré prežili zakonzervované v ľade. To znamená, že telá uložené v permafrostovej pôde by mohli byť zdrojom chorôb aj veľmi dlho po smrti človeka.
Mesto Longyearbyen – najznámejší zákaz pochovávania
Najčastejšie spomínané miesto je Longyearbyen (na Špicbergoch – administratívne spojené s Dánskom podobne ako Grónsko). Tu bolo zistené, že telá pochované začiatkom 20. storočia sa takmer vôbec nerozložili, a dokonca sa v nich našli zvyšky vírusu španielskej chrípky.
Preto bol zákaz pochovávania zavedený ako bezpečnostné opatrenie.
Čo sa teda robí s telami zosnulých?
Ľudia, ktorí zomrú v oblastiach s extrémnym permafrostom, musia byť:
– prevezení do inej časti sveta, kde je možné ich pochovať, alebo
– spopolnení, ak je na to povolenie a kapacita.
V praxi tak väčšina zosnulých končí v Dánsku alebo v iných regiónoch, kde je pochovávanie možné.
Permafrost sa topí – bude zákaz zrušený?
Klimatické zmeny spôsobujú, že permafrost sa pomaly roztápa. To však neprináša riešenie — práve naopak. Topiaci sa permafrost môže uvoľniť staré patogény, ktoré boli v ľade zakonzervované desaťtisíce rokov.
Preto zákaz ostáva v platnosti a je veľmi pravdepodobné, že sa bude ešte sprísňovať.
Fascinujúci príklad toho, ako klíma ovplyvňuje život
Grónsko patrí medzi najextrémnejšie regióny na svete a zákaz pochovávania dokonale ukazuje, aké náročné je žiť v krajine, kde zima formuje úplne všetko — od architektúry, cez dopravu, až po spôsob, akým sa ľudia lúčia so svojimi blízkymi.